Nová Ekačakra

Členovia ISKCONu (Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu) sú následovníci Brahma-madhva-gaudíja sampradáji. Sampradája je škola duchovného filozofického poznania, ktoré sa odovzdáva v žiackej postupnosti. Žiacka postupnosť je dokonalým systémom odovzdávania transcendentálneho poznania od duchovneho učitela k žiakovi, ktoré sa tak nemení ani s postupom času. Je to neprerušený reťazec duchovných učiteľov, ktorí jednajú ako strážcovia duchovnej sily. Každý z nich počul z úst vlastného duchovného učiteľa dokonalé poznanie a zdokonalil sa v tomto poznaní tak, že se stal duchovným učiteľom sám. Všeobecne sú do tejto pozície ustanovení svojimi vlastnými duchovnými učiteľmi. Nikto sa nemôže stať predstaviteľom postupnosti na základe verejnej mienky alebo nejakým demokratickým procesom. Je to niečo, čo je dané Pánom Samotným, prostrednictvom večného reťazca učiteľov a žiakov.
Názov našej sampradáje poukazuje na to, že žiacka postupnosť začíná od Pána Krišnu, pôvodného duchovného učiteľa všetkých žiackých postupností, pokračuje Pánom Brahmom, cez Madhvačárju a konečne k samotnému Pánu Čaitanjovi. Šrí Čaitanja Maháprabhu je Zlatý Avatár Najvyššia Osobnosť Božstva, ktorý zostúpil do tohoto materiálneho sveta pred 500 rokmi v Šrídháma Majápure. Šrí Čaitanja Maháprabhu započal juga-dharmu, sankírtan, najviac doporučovaný spôsob sebarealizácie v tomto veku Kali - zborové oslavovanie Pána cez spievanie Jeho Svätého mena.

Základná filozofia hnutia Hare Krišna

Čo je Hare Krišna?
Kto je Krišna? Prečo sa ľudia obliekajú do tradičných odevov a spievajú na uliciach jeho meno? Aká je filozofia oddaných Krišnu? Aký je význam ich spevu?

Krišna je meno Najvyššieho Pána, znamená “najpríťažlivejší”. Všetko, čo je pre nás v živote príťažlivé, má svôj pôvod v Krišnovi. Preto je Krišna taktiež známy ako Ráma - “najväčšia večná radosť”.

Všetci sme bytosti vyhľadávajúce potešenie. Takže môžeme povedať, že všetci priamo alebo nepriamo hľadáme Krišnu. Spievanie Hare Krišna je spôsob ako Krišnu hľadať priamo.

Slovo Hare je názov Krišnovej Božskej energie. Rovnako ako slnko na nás pôsobí svojím teplom a svetlom, Krišna sa prejavuje cez svoje rozmanité energie. Ak je Najvyšším zdrojom všetkého, potom všetko, čo vidíme a tiež to, čo nevidíme, patrí energii Najvyššieho.

Momentálne sa snažíme zneužívať túto energiu a čím viac to robíme, tím viac sa zaplietame a náš život sa stáva čím ďalej zložitejší. Akonáhle však uvedieme seba do harmónie s Krišnom a jeho energiou, vrátime sa do našeho pôvodného prirodzeného čistého stavu vedomia. To je to, čo nazývame vedomím Krišnu.

Vedomie Krišnu nie je niečo, čo ukladáme do našej mysle. Naopak, existuje už v každom z nás, čakajúce výjsť von, ako oheň zo zápalky. Spievanie Hare Krišna obnovuje tento prirodzený a čistý stav našej mysle.

Tomuto spievaniu sa hovorí mantra, zvuková vibrácia, ktorá očisťuje naše vedomie a oslobodzuje nás od úzkosti a ilúzie. Túto mantru môže spievať každý. Je určená pre ľudí všetkých náboženských vyznaní, národov, farby pleti a bez rozdielu pohlavia. Nieje potrebné platiť žiadne poplatky, stať sa členom nejakej skupiny, ani nemusíte prevracať váš život hore nohami. Čokoľvek ste, čokoľvek robíte, môžete skúsiť spievať sami pre seba a účinok sa dostaví.

Krišna a jeho energie sú plne obsiahnuté vo zvuku tejto mantry, a tak i keď nepoznáte sanskrtský jazyk alebo nemôžete intelektuálne pochopiť ako to funguje, spojením s Krišnom sa stávate šťastnými a vaše životy sa stávajú vznešenými.

Ty nie si toto telo!

Tento život, ktorý momentálne žijeme, nie je naším jediným životom. Máme ich už za sebou mnoho. Iskra vedomia vnútri nás - Ja, duša - nemá počiatku ani konca. Žiadna zbraň ju nemôže zničiť, oheň ju nemôže spáliť, vietor ju nemôže odviať.

Táto iskra života sa však stále premiestňuje z jedného tela do ďalšieho. V jednej chvíli máš telo dieťata. Potom sa presunieš do tela mladého človeka. Potom do tela osoby stredného veku a potom do tela starého človeka. A napriek tomu máš vo všetkých týchto telách pocit že si to stále TY. To preto, že to naozaj si stále TY. Zmenilo sa iba tvoje telo.

Tvoje telo se mení, ale ty si stále rovnaký. To znamená, že ty a tvoje telo sa od seba líšite. Ty niesi toto telo.

Poslednou zmenou tela je to, čomu hovoríme “smrť”. To ale nie je naozajstný koniec. Je to iba ďalší prechod, ďalšie premiestenie. Práve tak, ako meníš telá od svojho detstva až do staroby, rovnako vo chvíli smrti pokračuješ ďalej, aby si prešiel znovu týmto cyklom, narodením do ďalšieho tela.

To, čo robíme v tomto živote, určuje náš budúci život, podobne ako to, čo sa učíme v škole ovplyvní to, čo budeme robiť, keď škola skončí. V našom budúcom živote môžeme isť hore alebo dole. Alebo sa môžeme z tohoto cyklu úplne vyslobodiť.

Čo je ISKCON ?

Základom hnutia je Haré Krišna Mahá-mantra:

                       HARE KRIŠNA HARE KRIŠNA

            KRIŠNA KRIŠNA HARE HARE

          HARE RÁMA HARE RÁMA

          RÁMA RÁMA HARE HARE

Oddaní zakúšajú božskú extázu v individuálnej meditácii alebo pri spievaní týchto Svätých mien Boha s doprovodom hudobných nástrojov.
Oddaní ISKCONu, ako predpoklad pre vážne vykonávanie duchovného života, sa dobrovoľne zriekajú jedenia mäsa, nedovoleného pohlavného styku, intoxikácie a hazardovania. Krišnu si vedomý životný štýl je založený na princípe “jednoduché žitie a hlboké myslenie”. Oddaní vstávajú veľmi skoro ráno, okolo 3.30 a využívajú ranné hodiny pre meditáciu a štúdium. Počas dňa chodia niektorí rozdávať védsku literatúru a časopis Návrat k Bohu na verejné miesta. Okrem toho sa oddaní zamestnávajú v kazateľských činnostiach, umeleckej tvorbe, farmárčeniu, vareniu vo vegetariánských reštauráciách, organizovaní rôznych festivalov, prednášok, atď.

Ciele ISKCONu

Keď Šríla Prabhupáda založil v roku 1966 v New Yorku hnutie pre vedomie Krišnu (ISKCON), stanovil jeho sedem cieľov:

1. Systematicky šíriť duchovné poznanie v celej spoločnosti a vzdelávať všetkých ľudí v zásadách duchovného života, v záujme zvrátenia nerovnováhy životných hodnôt a dosiahnutia skutočnej jednoty a mieru vo svete.

2. Šíriť vedomie Krišnu tak, ako je zjavené v Bhagavad-gíte a Šrímad-Bhágavatame.

3. Zbližovať členov hnutia a viesť ich ku Krišnovi, pôvodnej zvrchovanej bytosti, a tak v nich a v celom svete rozvíjať ideu, že každá duša je nedeliteľná čásť Boha (Krišnu).

4. Učiť a podporovať sankírtanové hnutie, zborové spievanie Svätých mien Boha, ako je zjavené v učení Pána Šrí Čaitanju Maháprabhua.

5. Vybudovať pútne miesta spojené zo zábavami Pána Krišnu v prospech členov a celej spoločnosti.

6. Združovať členov za účelom vyučovania jednoduchšieho a prirodzenejšieho spôsobu života.

7. Tlačiť a šíriť periodické publikácie, knihy a inú literatúru v záujme dosiahnuťia vyššie uvedených cieľov.

Čistý spôsob života

Všetci oddaní hnutia Hare Krišna sa rozhodli nasledovať tieto štyri pravidlá:

Žiadny hazard
V hnutí Hare Krišna se snažíme očistiť našu myseľ, a tak sa pripraviť na duchovnú cestu seberealizácie. Hazard však uvádza myseľ do pohybu a zamestnáva ju. Začnete si myslieť: aké sú moje možnosti? Ako ďaleko sa môžem dostať? Ako sa mám zachovať v prípade výhry? I keď budete ďalej hrať iba pre hru samotnú, hazard odtiahne vašu myseľ na scestie od skutočného zmyslu života.

Žiadne omamné látky
Žiadne drogy, alkohol, kávu, čaj alebo cigarety. Svet sa utápa v ilúzií, lačnosti, falošnom egu a v zneužívání energie vo vlastný prospech. Oddaní Krišnu musia byť plne pri vedomí.

Vyhýbanie sa omamným látkam ako sú drogy, je nevyhnutný krok, aby sme pokročili v duchovnej realizácií. Tieto substancie majú schopnosť “spútať” našu myseľ, ale nemôžu ju už očistiť (”uvolniť”). Môžu vás dostať hore, ale skoro vás nevyhnutne stiahnu dole.

Samotné bytie je od prirodzenosti radostné. Nepotrebujeme žiadnu materiálnu substanciu či vec k tomu, abysme “boli” šťastní. Potrebujeme sa len očistiť a potom nájdeme šťastie a radosť, ktorá je už v nás.

Žiadne jedenie mäsa
Žiadne mäso, ryby či “len” vajíčka. Oddaní Pána Krišnu sa snažia predchádzať zbytočnému násiliu a trápeniu. Vidia ostatné živé bytosti ako duchovné. Napríklad niektoré tvory môžu byť menej inteligentné, aj tak sú považované za synov a dcéry, našich bratov a sestry. Prečo by sme mali niekoho zabíjať? Keď dieťa zabije menej inteligentného brata, myslíte že to poteší jeho otca?

Subtilné zákony karmy - utrpenie, ktoré spôsobujeme druhým, nám nebude odpustené. Príroda nám dáva veľa ovocia, zeleniny, obilia, mlieka (mliečnych produktov) a iných prírodných surovín. S týmto všetkým by sme mali byť spokojní a šťastní.

Žiadny nedovolený pohlavný styk
Všetko má svoje miesto, a to platí aj o pohlavnom styku. Keď má pár pohlavný styk po svatbe a za účelom splodenia dieťatka, je všetko vporiadku. Akceptujeme rozkoš, ale zároveň preberáme zodpovednosť.

Inak nám pohlavný styk privedie do života komplikácie, vykorisťovanie, sklamanie a ilúziu. Pre duchovný vývoj by sme mali svoj život zjednodušiť a udržať našu myseľ a zmysly pod kontrolou. Striedmosť v pohlavnom živote nám tiež pomôže.

Hinduizmus

Čo je hinduizmus?

Kresťan zo Západu by pri návšteve Indie iste nevychádzal z údivu, keby mu nejaký Ind povedal: “Ste následovník jordanismu.”

Kresťanstvo pochádza spolu s židovstvom a islámom z oblasti, ktorou preteká rieka Jordán. Je však nepravdepodobné, že by kresťania, židia a muslimovia radi videli svoje tradície vtesnané do jednej umelo vytvorenéj kategórie nesúcej názov “jordanismus”.

Ale presne to sa stalo následovníkom pôvodných náboženských tradícií Indie. Slovo “hinduizmus” je odvodené od mena rieky v súčasnom Pakistáne - Sindhu či Indus. Zhruba od roku 1000 n.l. začali nájazdníci zo Stredného Východu územia za riekou Sindhu nazývať Hindustán a tamojších obyvateľov hindovia, pretože v ich jazyku sa písmeno “s” vyslovovalo ako “h”. V následujúcich storočiach termín “hindu” prijali dokonca i samotní Indovia ako obecné označenie ich rôznych náboženských tradícií. Ale pretože slovo “hindu” sa nedá nájsť v písmach, na ktorých sú tieto tradície založené, je nevhodné. Správny názov pre duchovné tradície založené na Védach je “védska dharma” či “sanátana-dharma”.

Hnutie Hare Krišna je súčásťou védskej vaišnavskej tradície a predkladá učenie Véd v jeho pôvodnéj, čistéj podobe, ktorá sa zachovala vďaka postupnosti učiteľov a žiakov (parampara). Toto učenie preto dokázalo a dokáže zmeniť životy tisícov ľudí pozitívnim spôsobom.

Vaišnavismus - historické a filozofické korene

Védska civilizácia je uznávaná učencami celého sveta ako jedno z najvýznamnejších období ľudských dejín. Zanechala po sebe kultúrne dedičstvo neobmedzenéj fyzickej, metafyzickej, duchovnej hodnoty v podobe véd, umenia a náboženstva.Táto civilizácia bola od prvopočiatku založená na duchovnéj múdrosti, ktorú behom stvorenia vesmíru predal osobne Boh, Krišna prvej stvorenej bytosti a druhotnému stvoriteľovi Brahmovi. Ten túto múdrosť predal svojmu synovi Náradovi a tento slavný mudrc ju predal - okrem svojých iných žiakov - i Vjásadevovi, ktorý býval na posvätnom mieste Badrináth vysoko v Himalájach.

Od stvorenia vesmíru až do začiatku Káli-jugy, súčasného veku, ktorý trvá už približne 5 000 rokov, bola táto veda o duchovnej realizácií a rozvoji vedomia Boha, Krišnu, verejným majetkom celého ľudstva a predávala sa len ústným podaním.

Pred príchodom Kali-jugy videl veľký mudrc Vjásadéva v božskej vízií katastrofickú budúcnosť ľudstva v nadchádzajúcom veku pokrytectva a hádok. Pre záchranu a uchovanie transcendentálneho poznania ich preto po prvýkrát v histórií previedol do písomnéj podoby. Toto poznanie sa dodnes predáva z učiteľa na žiaka v štyroch hlavných vaišnavských postupnostiach, ktoré nesú mená svojých zakľadateľov: Brahma-Madhva-Gaudíja sampradája, Lakšmí či Šrí sampradája, Rudra sampradája a Sanaka Kumára sampradája. Učenie týchto škôl následuje zhruba tristopäťdesiat miliónov stúpencov, ktorí všetci uctievajú Boha ako Pána Višnua či Krišnu oddanou službou (bhakti).

V súlade s písmami a svedectvom nespočetných mudrcov a oslobodených duší Najvyšší Pán v tomto veku Kali zostupuje do hmotného sveta v podobe Krišnovho čistého oddaného menom Šrí Čaitanja Maháprabhu, syn matky Sačidévi. Práve on ovplyvnil vtedajšiu spoločnosť jedinečným spôsobom - zavrhol strnulý, umelo vytvorený kastovný systém a všetkým sprístupnil nanajvyš ľahkým a účinným spôsobom čistú lásku ku Krišnovi. Tak zahájil nový, zlatý vek budúcich desať tisíc rokov, výňimočne šťastný pre duchovný pokrok celéj planéty, ktorý bude známi ako Čaitanjova éra.

Hnutie Šrí Čaitanju Maháprabhua v šestnástom storočí završilo renesanciu bhakti, ktorú započal Šrí Rámánudžáčárja z Šrí sampradáji v dvanástom storočí. Šrí Čaitanja zdôrazňoval dôležitosť oslavovania Boha spevom jeho Svätých mien, zvlášť zborovým, takzvaným sankírtanom. Jeho vplyv sa rozšíril po celej Indii, zvlášť na severe a severovýchode, a Jeho následovníci, predovšetkým šesť Gosvámiov z Vrindávanu, založilo väčšinu chrámov a pútnich miest v oblasti Mathury a Vrindávanu.

Filozofia Šrí Čaitanju Maháprabhua a Jeho prvých žiakov učí, že každá vec v tomto svete sa od Boha líši a zároveň je s Ním totožná, čo umožňuje nepochopiteľná (ačintja) moc Boha, ktorá Mu dovoluje byť zároveň imanentným (všadeprítomným) a transcendentálnym (mimo tento svet). Tejto filozofii sa preto hovorí ačintja-bheda-abheda-tattva. Šrí Krišna, spolu zo svojou spoločníčkou Rádhou, je oslavovaný ako Božský Milenec, obklopený dôvernými priateľmi, nekonečným množstvom oddaných, ktorí sa spolu s Ním večne radujú v duchovnom svete, pohrúžení v zájomnéj láske.

Védska kuchyňa a vegetariánstvo

Aby sme védsku kuchyňu naplno ocenili, musíme ju pochopiť v súvislosti s celou védskou kultúrou. Slovovédsky pochádza zo sanskritského slova véda,znamenajúce "dokonalé poznanie". Védy sú pôvodnými sanskritskými písmami Indie a prinášajú nám poznanie o Absolútnom. Védsku kultúru starovekej Indie, ktorá z týchto písiem vychádza, dodnes nasleduje mnoho ľudí hlavne v Indii, ale v dnešnej dobe sú oddaní po celom svete.

Podľa Véd je zmyslom ľudského života realizovať svoju pravú podstatu, pochopiť, že každý je služobník Boha a má s ním obnoviť svoj večný vzťah. To začína poznaním, že sa líšime od dočasných hmotných tiel, že nie sme telo, ale duša - večne individuálna duchovná čiastočka v tele a Boh v podobe nadduše, ktorá sídli vo všetkých bytostiach ako svedok a schvalovateľ. Pretože sa mylne považujeme za hmotné bytosti, trpíme, ale v skutočnosti je naša podstata večná, plná poznania a blaženosti. Proces obnovenia nášho pôvodného vedomia a prebudenie našej lásky k Bohu sa nazýva bhakti-jóga, alebo uvedomovanie si najvyššej božskej osobnosti Krišnu.

Meno Krišna má zvláštny význam. Existuje jeden Boh, ale má nespočet mien a duchovných podôb, a každé meno popisuje určitý aspekt Jeho osobnosti.Vo Védach ale nachádzame meno Krišna, ktoré obsahuje všetky nekonečné božské vlastnosti Boha v jeho pôvodnej zvrchovanej podobe. Meno Krišna taktiež znamená "vše-príťažlivý".

Védy sú pokladnicou poznania o Krišnovi a o našom večnom vzťahu k Nemu. Od iných svätých písiem sa líši tým, že osobné rysy Boha popisuje veľmi podrobne, aby tak prebudili našu lásku k Nemu. Je to dar Krišnu, duchovných učiteľov a oddaných svetu: kultúra, ktorá spojuje všetky druhy ľudského snaženia k duchovnej dokonalosti, o ktoréj sa často súdi, že je dosiahnuteľná iba osamelým meditátorom. Vo Védskej kultúre prestupuje vedomie Krišnu všetkými aspektami života, nielen umením, hudbou, architektúrou a literatúrou, ale jeho dôležitou súčasťou je taktiež veda o varení, tele a jeho uzdravení.

To, čo odlišuje védsku kuchyňu od iných, je kuchárové duchovné vedomie. Vo väčšine náboženských systémov ľudia Bohu ďakujú, že im poskytol ich denný chlieb, tu však oddaní tento denný chlieb Bohu ponúka a vyjadruje tak svoju lásku k Nemu. A Boh odpláca. V Bhagavad-gíte, jednom z védskych písiem, Krišna hovorí, že prijíma každé obetovanie, či je to už len lístok, ovocie alebo voda, ak mu to ponúkame s oddanosťou, a zo svojej nepochopiteľnej milosti obeť zduchovnie tým, že ju osobne ochutná. To čo bolo obyčajným jedlom, sa takto stáva milosťou Pána Krišnu, prasadam. A to, čo bolo obyčajným jedením, sa stáva bohoslužbou, láskyplnou výmenou vzťahu s Pánom.

Prijímanie prasadam má na človeka úplne iný účinok, ako strava, ktorá bola pripravená v niektorej z troch hmotných kvalít, menovite: pre zisk, potešenie jazyka, alebo len na prežitie. Pri varení myslíme na veľa vecí, avšak potešenia Boha medzi ne obvykle nepatrí. A keď sa varí jedlo bez vedomia Boha, potom kuchárovo materialistické vedomie a myšlienky ovlivňujú každého, kto také jedlo je. Keď ale prijímame prasadam, jedlo varené s oddanosťou Bohu a Jemu s láskou ponúkané, naše srdce sa očisťuje. Mukunda Gósvámi, jeden z duchovných učiteľov hnutia Hare Krišna, hovorí: "Keď jete obyčajné jedlo, jednoducho v sebe pestujete zmyslové žiadosti užívať si tohoto hmotného sveta, ale keď prijímate prasadam, umocňujete svoju lásku k Bohu s každým sústom."

Nečakáme od čitateľov, že začnú jesť výhradne indické jedlá. Védska kuchyňa pochádza z Indie, ale je nutné dodať, že obetovanie jedla Krišnovi nie je v tomto smere vôbec obmedzené. Recept nemusí pochádzať nutne z Indie, pokiaľ suroviny a prísady sú rastlinnej a mliečnej povahy a spôsob prípravy vyhovuje védskym zásadam. Napríklad v Taliansku, kde väčšina našich oddaných a priateľov má stále vo veľkej obľube svoju národnú kuchyňu, sa takmer každé indické jedlo pripravuje taktiež z cestovín, pochopiteľne bezvaječných. Štýl varenia nie je tak dôležitý ako oddanosť Krišnovi, ktorá do varenia vchádza.

Keď hovoríme o "indickej kuchyni", myslíme tým skutočnú védsku kuchyňu a nie školy indického varenia na spôsob "kuracie karí". Mäso sa za starých védskych dôb prakticky nejedlo. Do Indie tento zlozvyk priniesli až cudzí dobyvatelia, najmä muslimovia, ktorí prišli v 16. storočí z Perzie, ďalej Portugalci a konečne britskí kolonisti. Navzdory storočnej nadvláde mäsožravcov je ale India stále domovom veľkého množstva vegetariánov.

India je tradične vegetariánska, pretože jej dávna védska kultúra učí, že každý život je posvätný, a že zbytočné zabíjanie nevinných tvorov je hrubým porušovaním Božích zákonov. Prírodné zakony nútia všetky druhy života pri výbere stravy nasledovať svoj inštinkt, ale človek, ktorý je obdarený vyššou inteligenciou, môže pri výbere svojej potravy uvažovať o vyšších duchovných princípoch. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje: "I keď zákon prírody hovorí, že človek sa musí udržovať na žive na úkor inej živej bytosti, existuje tiež zákon zdravého rozumu. Človek má dodržovať zákony písiem, čo zvieratá nemôžu".

Védy definujú pravého vegetariána ako toho, kto neje žiadne mäso, ryby a vajcia. Tí, ktorí sa zriekajú mäsa, ale jedia vajcia alebo ryby, nemôžu byť považovaní za pravých vegetariánov. Jedia telá živých bytostí, alebo ich zárodky. Ten, kto sa stane vegetariánom iba preto, aby sa vyhol zabíjaniu zvierat, nemusí možno vidieť žiadny dôvod k odmietaniu neoplodnených vajec. Pokiaľ sa ale na celý problém pozrieme z pohľadu védskej filozofie a uvedomíme si, že vajce, či už oplodnené alebo neoplodnené slúži k narodeniu sa živej bytosti kuriatka alebo iného druhu.

Niektorí z vegetariánov, takzvaní vegáni, odmietajú nielen mäso, ryby a vajcia, ale taktiež mlieko a mliečne výrobky, pretože z morálneho hľadiska nesúhlasia so zneužívaním kráv v mliečnom priemysle. Krišnoví oddaní tak isto zavrhujú týranie zvierat celkovo. Mlieko ale pijú, lebo je podľa Véd potrebné pre ľudskú civilizáciu. Svoj súcit preukazujú rozširovaním védskej zásady o ochrane kráv (gorakšja) a pokiaľ je to možné, pijú iba mlieko z fariem hnutia Hare Krišna, kde sú kravky milované a chránené. Vo Védach sa píše že Krišna ma večné kravky "Surabhi" vo svojom duchovnom sídle a každý deň ich berie osobne na pašu.

Mnoho ľudí sa stalo vegetariánmi, avšak neskôr sa vďaka slabému presvedčeniu znovu vrátili k starým návykom. Je isté, že by s pojedaním mäsa skoncoval oveľa väčší počet ľudí, keby mali znalosť o vegetariánskej strave, ktorá je oveľa chutnejšia a zdravšia. Dúfame, že vás bude mystický dotyk starovekej Indie inšpirovať k poznaniu, že pre zdravie, chuť a duchovný pokrok neexistuje nič lepšie než vegetariánske jedlo obetované Bohu. Je to jednoduché a prináša to dokonalú radosť.

Vegetariánstvo je teda z védskeho hľadiska súčasťou čohosi vyššieho a úplne prirodzené pre tých, ktorí chcú zdokonaliť svôj život. Védy nám hovoria, že Krišna, zdroj nekonečnéj radosti, stvoril nespočetné živé bytosti k tomu, aby sa s nimi radoval. Ak už teda nasledujeme védske učenie a stávame sa čistejšími oddanými, alebo len očisťujeme naše telo, získavame z toho väčšiu radosť a zmenšujeme utrpenie vo svete okolo nás.

Harinám

Spoločné spievanie Svätého mena

Harinám v doslovnom preklade znamená meno Hariho, Boha. V skutočnosti sa jedná o skupinové, resp. spoločné spievanie Svätého mena, Hare Krišna Mahámantry v uliciach miest, dedín a pod. Spev je sprevádzaný hudobnými nástrojmi ako mridanga (hlinený bubon) a karatálmi (mosadzné činelky).

Harinám započal a potom rozširoval cca pred 500 rokmi Pán Čaitanja Maháprabhu. Nejde v podstate o samotný spev a tanec ako umelecký prejav, ale o obľúbený druh meditácie. Do tejto meditácie sa môže zapojiť každý, nič špeciálne k tomu nepotrebuje, stačí mu hlas. Často sa k nám pripájajú ľudia, ktorí práve idú okolo, nakupujú, študenti, ľudia sediaci v reštaurácii. Výhodou tejto meditácie je, že ju môže robiť každý a v podstate kdekoľvek a kedykoľvek. Nepotrebujeme k tomu pekné a tiché miesto, kde si môžeme sadnúť a koncentrovať sa ako pri meditácii, ktorá je rozšírená na západe. Spev a tanec má rád v podstate každý. Pravidelné kírtany robíme pravidelne v Bratislave, Prešove, Košiciach. Harinám je iste spestrením v uliciach miest. Jeho skutočný význam a prínos však nie je v tanci a speve. Jeho prínos je duchovný. Duchovne očisťuje nás a naše okolie. Každá živá bytosť, či už je to človek, pes, motýľ, získava prospech pri styku so Svätým menom. Vyskúšať si to môže každý zadarmo.

Knihy

Zo všetkého, čo Šríla Prabhupáda priniesol svetu, on sám považoval za najdôležitejšie svoje knihy. Často dokonca hovoril, že prekladanie a vysvetľovanie starodávnych písiem je jeho život. V roku 1970 založil Bhaktivedanta Book Trust (BBT), najväčšie vydavateľstvo védskej literatúry na svete. Cez sedemdesiat titulov jeho kníh sa vydáva v sedemdesiatich šiestich jazykoch, od arabštiny po zulštinu. V priebehu činnosti tohoto vydavateľstva v poslednom štvrťstoročí prečítali milióny ľudí aspoň jednu z kníh Šríly Prahupády a mnohí sa rozhodli zmeniť svoj doterajší spôsob života a začleniť do nej službu Najvyššiemu Pánovi, Krišnovi.

Knihy tvoria skutočný základ, na ktorom hnutie Hare Krišna stojí.

V roku 1947 odmenila Gaudija-vaišnavská spoločnosť Šrílu Prabhupádu za jeho filozofickú učenosť a oddanosť titulom “Bhaktivédanta”. Roku 1950, vo veku päťdesiat štyri rokov, Šríla Prabhupáda zanechal rodinného života a odišiel do ústrania, aby mohol venovať viac času štúdiu a písaniu. Odišiel do posvätného mesta Vrndávanu, kde žil v skromných podmienkach v historickom chráme Rádha - Damódara. Tu sa niekoľko rokov venoval hlbokému štúdiu a písaniu. V roku 1959 vstúpil do stavu sannjása. V chráme Rádha - Damódara začal pracovať na svojom životnom diele, mnohozväzkovom preklade a výklade osemnásť tisíc veršov Šrímad - Bhagavatamu (Bhagavata Purány)

Prekladanie kníh Šrílu Prabhupádu

Na svoje knihy kládol Šríla Prabhupáda vždy veľký dôraz. Nebolo to len z rozmaru. Jeho knihy nie sú akousi poéziou, ale preložené Védske texty, plné esencionálneho poznania o duši, Bohu, duchovnom živote, ako aj o tomto svete. Úplné dokonalé poznanie Absolútnej pravdy je popísané vo Védach. Tieto texty Šríla Prabhupáda milostivo preložil do angličtiny bez akýchkoľvek úprav a zmien pôvodného textu, aby tak dal šancu urobiť duchovný pokrok a vrátiť sa späť domov k Bohu aj nám. Jeden z bodov, cieľov ISKCONu hovorí: Tlačiť a šíriť periodické publikácie, knihy a inú literatúru v záujme dosiahnutia vyššie uvedených cieľov. Vyššie uvedené ciele sú jednotlivé činnosti potrebné pre duchovnú obrodu spoločnosti.
Prekladanie kníh Šrílu Prabhupádu, znamená v praxi prekladanie Jeho kníh do všetkých jazykov sveta, v našom prípade do Slovenčiny, aby boli pre nás zrozumiteľné a dostupné.

Sankirtan-distribúcia kníh

Sankirtan v doslovnom preklade znamená spoločný kírtan. Čo to má však spoločné s distribúciou kníh Šrílu Prabhupádu? Duchovný učiteľ Šrílu Prabhupádu a áčarya našej duchovnej postupnosti Šríla Bhaktisiddhánta Sarasvati hovorieval, že distribúcia kníh je ako brihad mridanga (obrovský bubon), ktorého zvuk je počuť do ďaleka.
Pri bežnom kírtane, alebo harináme totiž počujeme hudbu a spev , Sväté meno len pár metrov od sprievodu oddaných. Avšak knihy, literatúra, ktorá je plná opisov Krišnu nesú toto poznanie a Sväté meno do ďaleka, do domov a rúk ľudí, ktorí sa možno s harinámom nikdy nestretli. Môžu však získať prospech týmto spôsobom, tj čítaním týchto kníh. Knihy distribujeme na uliciach, v domoch a bytoch, mestách a dedinách, za dobrovoľný príspevok na tlač ďalších kníh.