Slovo kultúra pochádza z latinského ,,cultura” odvodeného z koreňa ,,colere” s významom zušľachťovať, kultivovať. Obyčajne sa slovom kultúra označujú vybrané, vznešenejšie ľudské činnosti, najmä umelecké. Kultúra ale tiež poukazuje na niečo omnoho širšieho. Hovorí o spôsobe života ľudí, o ich postojoch, zvykoch, filozofii, chovaní a pod. A to všetko sa odráža i v umení. Tieto rozmanitosti a zručnosti v umeleckých oboroch, nech už je to divadelníctvo, maliarstvo, sochárstvo, hudba alebo tanec, potom spätne poukazujú na vznešené hodnoty ľudí a spoločnosti, ktorá ich uchováva.
V Indii môžete ešte dnes uvidieť, teda aspoň na určitých miestach, mnohé pozostatky tradičnej védskej kultúry. A prečo vôbec hovoriť o védskej alebo tiež vaišnavskej kultúre? Vaišnavská kultúra so sebou totiž prináša život duchovného sveta. V takejto vznešenej kultúre nenájdete tak preklínané bolehlavy pochádzajúce z pachtenia sa po pominuteľných pozlátkach hmotného sveta. V nej sa môžete konečne zastaviť a voľne sa nechať unášať vlnami blaženosti. V duchovnom svete, ako hovoria vaišnavskí básnici, je každé slovo piesňou a každý krok tancom.
K životu ľudí neodmysliteľne patrili, a je tomu tak i dnes, mnohé festivaly a divadelné predstavenia, ktoré ukazovali nespočetné zábavy Krišnu a jeho oddaných. Veľmi obľúbené sú i menšie alebo väčšie hudobné stretnutia (kírtany), kedy s tancom a za doprovodu hudobných nástrojov je ospevovaná Krišnova sláva. U takýchto festivalov samozrejme nemôže chýbať veľká záverečná hostina, ktorá patrí k veľmi príjemnému a zaiste očakávanému zakončeniu akéjkoľvek spoločenskej udalosti.