Šríla Bhaktisiddhánta
Sarasvatí Thákura, guru Šrílu A. C. Bhaktivédantu Swamiho Prabhupádu vstúpil do tohto sveta v Šrí Kšetra Dháme (Jagannáth Purí) 6. februára 1874 ako syn Šrílu Saccidánandu Bhaktivinodu
Thákura. V detstve si rýchlo osvojil znalosť Véd, naučil sa
naspamäť Bhagavad-gítu a obľúbil si filozofické diela
svojho otca. Pre svoje rozsiahle znalosti sa preslávil ako
,,chodiaca encyklopédia”.
Presvedčivo kázal proti kastovníctvu a filozofickým úchylkám od Gaudíya vaišnavizmu. Pokúsil sa zjednotiť štyri vaišnavské sampradáye publikovaním ich ústredných textov. Šríla Sarasvatí Thákur dostal za svoje neohrozené a mocné kázanie vaišnavskej siddhánty titul Simha Guru a máyávádíni sa ,,leviemu guruovi” vyhýbali na ulici. Bol nielen odvážnym kazateľom, ale vyznačoval sa tiež všetkými božskými vlastnosťami a extatickou láskou k Bohu. Založil 64 chrámov Gaudíya Mathu v Indii a strediská na Barme, v Anglicku a Nemecku.
Šríla Sarasvatí Thákura obnovil miesto zjavenia Pána Čaitanyu v Yogapite v Šrídham Mayápure i cez tvrdý odpor chamtivých kastovných Gosvámích z Navadvípu a postavil tam prekrásny chrám Gaudíya Mathu.
Jeho tri ,,brhad-mrdangy” (tlačiarenské stroje) v Madráse, Kalkate a Krsna-nágare chrlili knihy, časopisy a noviny, aby tak šírili posolstvo Šrí Gaurangu Maháprabhua.
Keď sa ho pýtali, prečo každý deň tlačí duchovné noviny Nadia Prakash, Šríla Sarasvatí Thákur odpovedal: ,,Keď sa v tak zanedbateľnom meste môže vydávať päť denníkov, prečo by sme nemohli každú sekundu tlačiť noviny o večných, vždy čerstvých transcendentálnych zábavách Najvyššieho Pána, Osobnosti Božstva, na Jeho neobmedzenej plánete, Golóka Vrindávane?”
Okrem spisov svojho otca vydal mnoho autorizovaných šástier: Bhagavad-gítu, Šrímad Bhágavatam, Caitanya Bhágavatu, Caitanya Mangalu, Prema-bhakti-candriku a svoju obľúbenú Šrí Caitanya-caritámrtu. Predpovedal, že sa cudzinci budú učiť bengálsky, aby mohli vychutnávať nektár, ktorý v Caitanya-caritámrte zanechal Šríla Krsnadása Kaviráj.
Pre rozšírenie kázania zaviedol mnoho noviniek. Po celej Indii proriadal voľne prístupné teistické výstavy s diorámami zobrazujúcimi zábavy Šrí Krišnu a Šrí Caitanyu Maháprabhua. Vďaka najnovšej technológii boli ich súčasťou i pohyblivé figúry. Na svätých miestach, ktoré navštívil Pán Caitanya, nechal na pamäť tejto udalosti inštalovať mramorové otisky lotosových nôh Pána. Porušil tradíciu a nechal svojich sannyasínov nosiť na mieru šité kurty a kabáty, jazdiť v automobiloch a motorových lodiach a poslal ich s Maháprabhuovým posolstvom za more do Európy.
Revolučné kazateľské myšlienky Šrílu Bhaktisiddhántu Sarasvatího pramenili zo zásady šástier zvané yukta-vairágya, ktorú vyložil rása ácarya Šríla Rúpa Gosvámi. Šríla Sarasvatí Thákur ako večne oslobodená duša vedel, ako dokonale zamestnať máyu (mätúcu energiu) v službe Pánu Krišnovi.
Kráčajúc v stopách Šrílu Thákura Bhaktivinóda kázal daiví-varnášramu, aby do spoločnosti vniesol súlad a sprístupnil duchovné povznesenie všetkým. Prostredníctvom učenia Šrí Rúpu a Šrí Raghunátha Dása Goswámich šíril vedu o oddanej službe a tisícom ukázal cestu k dosiahnutiu čistej lásky ku Šrí Šrí Gandharvika-Giridhárimu.
Vedľa fenomenálneho kazateľského úspechu Šrílu Bhaktisiddhántu Sarasvatího Thákura v Indii predstavoval jeho najväčší prínos Šríla A. C. Bhaktivédanta Swámi Prabhupád, ktorého zasvätil a inšpiroval k šíreniu vedomia Krišnu po celom svete. Keď bol Šríla Prabhupáda požiadaný, aby popísal svojho duchovného majstra odvetil: ,,Čo môžem povedať? Bol to človek z Vaikunty.”
Vo večných zábavách Rádhy a Góvindu na Golóke Vrindávan Šríla Sarasvatí Thákur slúži ako Nayana-mani manjarí. Jeho puspa-samádhi sú v blízkosti Rádha-kundu a chrámu Rádha-Dámodara.
Prednáška Jeho Božskej Milosti
Šrí Šrímad A.C. Bhaktivédantu Swamiho Prabhupádu
ku dňu odchodu Jeho Božskej Milosti
Šrílu Bhaktisiddhántu Sarasvatího Gosvámiho Prabhupádu
Los Angeles, 9.12. 1969
Dnes je deň odchodu
môjho Guru Maharája. Ako som vám povedal: sádhavo
jíva vá mara vá. Existuje pekný príbeh, ktorý som vám
minule vyprával, o svätcovi, ktorý dal rôznym osobám rôzne
požehnania. Kráľovmu synovi, princovi, požehnal: ,,rája-putra
ciram jíva – si kráľovský syn, princ. Ži navždy.” A
muni-putrovi, synovi svätej osoby, požehnal takto:
,,má jíva má jíva – ty neži.” Rája-putra
ciram jíva muni-putra má jíva. A sádhuom,
oddaným požehnal takto: ,,jíva vá mara vá – ži
alebo zomri, ako chceš.” A mäsiarovi požehnal: ,,má jíva
má mara – nezomri, neži.” Tieto slová sú veľmi
významné. Už som to vysvetlil, ale vysvetlím to znovu. Princ si
užíva zmyslov, to je všetko. Má dosť možností pre zmyslový
pôžitok. Taktiež jeho budúci život je pekelný. Keď sa totiž
zamestnáme v sexe, potom vám Krišna dá možnosť
mať sex trikrát za hodinu, ako holuby, opice, vrabce – sú
sexuálne veľmi silní. Videli ste ich. Takže možnosti existujú.
Princovia chcú zmyslový pôžitok, takže dostal požehnanie:
,,Radšej ži navždy, pretože nevieš, čo sa s tebou stane po
smrti. Dostaneš pekelný život. Radšej ži nejakú dobu. Pokračuj
vo svojom pôžitku.” A muni-putra má jíva.Brahmacárí, ktorý pracuje pod prísnym vedením
duchovného majstra, je požehnaný: ,,má jíva –
radšej zomri. Pretože si vytrénovaný k vstupu do kráľovstva
Boha, tak prečo by si mal prijímať toľko ťažkostí? Radšej
zomri a vráť sa späť k Bohu.” Ma jíva. A
oddanému požehnal: ,,jíva va maro va – môj drahý
oddaný, či žiješ alebo zomrieš, je to rovnaké.” A mäsiarovi
požehnal: ma jíva ma mara – neži, nezomri.” Čo
má robiť? Jeho životné podmienky sú trestuhodné. Od rána musí
zabíjať toľko zvierat, dívať sa na krv, príšerné výjavy. To
je jeho živobytie. Aký hrozný život. Takže: ,,Neži. A tiež
neumieraj.” Pretože po smrti bude v takých pekelných
podmienkach, nikto to nemôže popísať. Takže oba životy, naživo
i po smrti, sú hrozné.
Pre oddaného je však zjavenie i odchod rovnaká vec. Ako keď sa môj duchovný učiteľ zjavil v Jagannáth Purí... Bol synom vysokého vládneho úradníka. Bhaktivinóda Thákura. Bol sudcom, vládnym úradníkom. V tej dobe bol magistrát vysoký úrad vo vláde, prakticky hneď po guvernérovi. A Bhaktivinód Thákur mal na starosť Jagannáthov chrám. To je systém v Jagannáth Purí. Ten, kto sa stará o chrám, je správny magistrát. Behom festivalu Ratha-yátra voz prechádzal okolo domu Bhaktivinód Thákura. Bhaktivinód Thákur sa volal Kedaranath Datta. Keď bol správnym úradníkom, bol známy ako K.N. Datta. Kedaranath Datta. Voz sa zastavil pred domom a Šríla Bhaktisiddhánta Sarasvatí Thákur bol v tej dobe malé dieťa v náručí svojej matky. Matka využila príležitosť a zodvihla ho na voz. Bola manželkou správcu, takže si to mohla dovoliť. Ľudia jej okamžite urobili cestu, aby šla až hore na voz a položila dieťa k lotosovým nohám Pána Jagannátha. Bolo tam mnoho girlánd. Jedna girlanda spadla priamo na Bhaktisiddhántu Sarasvatího, požehnanie. To je jeden príklad z mnohých.
Keď bol dvojročné alebo trojročné dieťa, zjedol mango, ktoré bolo schované na obetovanie Božstvám. Jeho otec ho jemne pokáral: ,,Oh, urobil si veľmi zlú vec. Bolo to určené Božstvu a ty si to vzal. To si nemal robiť.” Dieťaťu boli dva alebo tri roky. Vzal to vážne a od tej doby nikdy nejedol mango. Kedykoľvek sme mu ponúkali mango, hovoril: ,,Nie, ja som urobil priestupok. Nemôžem jesť mango.” Takto premýšľal. Nikdy v živote neprijal mango. Myslel si: ,,V detstve som urobil priestupok, keď som zjedol mango pre Božstvá.” To je charakteristika áčaryu. Učí svojím životom, že človek by mal byť tak odhodlaný, že... Dieťa zjedlo mango, to nie je žiadny priestupok. Ale on prijal sľub.
Ďalší príklad, v mojej prítomnosti. V tej dobe som bol tiež mladý muž, a jeden z mojich duchovných bratov, volá sa Dr. Oul Bihari Kapoor... Teraz žije vo Vrindávane, minule som sa s ním stretol. On bol mladý a jeho manželka tiež. Sedeli sme pokope, hovorili sme s Guru Maharájom a dievča navrhlo: ,,Môj drahý pane, chcela by som s vami hovoriť.” Guru Maharáj povedal: ,,Áno môžeš povedať čokoľvek chceš.” Ona povedala: ,,Chcem s vami hovoriť osamote, nie pred všetkými.” Guru Maharáj povedal: ,,Nie, nemôžem s tebou hovoriť o samote. Môžeš hovoriť v prítomnosti všetkých mojich ostatných žiakov.” Aj keď to dievča mohlo byť vekom jeho vnučka, odmietol hovoriť s mladou ženou osamote. Toto sú príklady. Bol akhanda brahmacárí. Bhaktivinód Thákur mal mnoho ďalších synov, on bol piaty. Niektorí z jeho bratov sa neoženili. A môj Guru Maharáj sa tiež neoženil. Od detstva bol striktný brahmacárí, Bhaktisiddhánta Sarasvatí Goswámi Maharáj. Podstúpil tvrdé odriekanie, aby začal toto celosvetové hnutie. To bola jeho misia. Bhaktivinód Thákur to chcel. V roku 1896 chcel Bhaktivinód Thákur predstaviť toto hnutie pre vedomie Krišnu tým, že rozoslal knihu Shree Caitanya Maháprabhu, Jeho život a učenie. Našťastie to bol rok môjho narodenia a KrišnaGuru Maharáj. Kto mohol vedieť, že sa dostanem pod jeho ochranu? Kto mohol vedieť, že prídem do Ameriky? Kto mohol vedieť, že vy, americkí chlapci, ku mne prídete? To zariadil Krišna. Nemôžeme pochopiť, ako sa veci dejú. V roku 1936... Dnes je 9. decembra 1968. To znamená pred tridsiatimi dvoma rokmi. V Bombayi, vtedy som tam mal nejaký obchod. Náhodou to bolo myslím rovnaké dátum – deviateho alebo desiateho decembra. V tej dobe bol Guru Maharáj trochu indisponovaný a pobýval v Jagannáth Purí,brahmacárí, sannyásí, vám preukazujú priamu službu. A ja som hospodár. Nemôžem žiť s vami, nemôžem vám pekne slúžiť. Takže neviem. Ako vám môžem slúžiť?” Myslel som na to, ako mu slúžiť: ,,Ako mu môžem vážne slúžiť?” Odpoveď bola dátovaná 13. decembra 1936. V tom dopise napísal: ,,Môj drahý tak a tak, som veľmi rád, že som dostal tvoj dopis. Myslím, že by si sa mal pokúsiť šíriť naše hnutie v angličtine.” To mi napísal. ,,A bude to dobré pre teba a pre všetkých ľudí, ktorí ti budú pomáhať.” To bol jeho pokyn. A potom, 31. decembra 1936 – tento dopis mi napísal dva týždne pred svojím odchodom – odišiel. Ja som vzal tento pokyn môjho duchovného majstra veľmi vážne, ale nemyslel som si, že musím urobiť tie a tie veci. V tej dobe som bol hospodár. Ale toto zariadil Krišna. Keď sa striktne snažíme slúžiť duchovnému majstrovi, jeho pokynom, potom nám Krišna poskytne všetky možnosti. To je tajomstvo. Hoci nebola žiadna možnosť, nikdy som o tom nepremýšľal, ale vzal som to trochu vážne, keď som preštudoval komentár Višvanáth Cakravartího Thákura k Bhagavad-gíte. V súvislosti s veršom z Bhagavad-gíty: vyavasáyátmiká-buddhir ekeha kuru-nandana. Višvanáth Cakravartí Thákur v komentári píše, že by sme mali prijať slová duchovného majstra ako svoj život a dušu. Mali by sme sa snažiť vyplniť pokyn, špecifický pokyn duchovného majstra, veľmi prísne, bez ohľadu na osobný zisk alebo stratu. zariadil, že sme sa stretli. Ja som sa narodil v inej rodine než môj pri mori. Napísal som mu dopis: ,,Môj drahý pane, ostatní vaši žiaci,
Tak som sa v tomto duchu trochu snažil. On mi dal všetky možnosti, aby som mu slúžil. Veci dospeli do tohto štádia, že v tomto pokročilom veku som prišiel do vašej zeme, a vy tiež beriete toto hnutie vážne a snažíte sa ho pochopiť. Teraz máme nejaké knihy. Toto hnutie má teda malú oporu. U príležitosti odchodu môjho duchovného majstra, pretože sa snažím vykonávať jeho vôľu, podobne žiadam tiež vás, aby ste vykonávali rovnaký pokyn z mojej vôle. Som starý muž, môžem tiež kedykoľvek odísť. To je zákon prírody. Nikto sa mu nemôže postaviť. Nie je to teda príliš prekvapujúce, ale môj apel na vás v tento priaznivý deň odchodu môjho Guru Maharája je, aby ste aspoň do určitej miery pochopili podstatu hnutia pre vedomie Krišnu. Mali by ste sa snažiť ho presadiť. Ľudia trpia potrebou tohto vedomia. Ako sa denne modlíme k oddaným:
vánchá-kalpatarbhyas ca
krpa-sindhubhya eva ca
patitánám pávanebhyo
vaisnavebhyo namo namah
Vaišnava, oddaný Pána, zasvätil svoj život prospechu ľudí. Viete, väčšina z vás patrí ku kresťanskej komunite – že Ježiš Kristus povedal, že sa obetoval pre vaše hriešne činnosti. To je odhodlanie oddaného Pána. Nestarajú sa o osobné pohodlie. Pretože milujú Krišnu, alebo Boha, preto milujú všetky živé bytosti, pretože všetky živé bytosti sú vo vzťahu s Krišnom. Podobne by ste sa mali naučiť aj vy. Toto hnutie pre vedomie Krišnu znamená stať sa vaišnavom a cítiť s trpiacim ľudstvom. Cítiť s trpiacim ľudstvom – na to sú rôzne pohľady. Niekto myslí na utrpenie ľudí z telesného poňatia života. Niekto sa snaží otvárať nemocnice, aby uľavil chorobám. Niekto sa snaží rozdávať jedlo v zemiach alebo miestach postihnutých chudobou. Tieto veci sú iste veľmi pekné, ale skutočné utrpenie ľudstva spočíva v nedostatku vedomia Krišnu. Tieto stelesnené utrpenia sú dočasné: ani nemôžu byť zastavené prírodnými zákonmi. Dajme tomu, že rozdávate jedlo v nejakej zemi postihnutou chudobou, to ešte neznamená, že tým pomáhate riešiť celý problém. Skutočná dobročinnosť je dať každej osobe vedomie Krišnu. Rovnaký príklad ako som dával už niekoľkokrát – syn boháča sa túla po ulici a zabudol na bohatstvo svojho otca. Niekto mu zo sympatie dá najesť. Ale ďalšia osoba k nemu príde a povie: ,,Môj drahý chlapče, ja ťa poznám. Ty si syn toho a toho bohatého človeka. Prečo sa túlaš po ulici? Poď, vezmem ťa k tvojmu otcovi.” Keď ten gentleman privedie zatúlaného chlapca k jeho otcovi, otec je rád a chlapec zdedí otcov majetok a celý problém jeho života bude vyriešený. To je hrubý príklad. Podobne sa všetky živé bytosti túlajú v tomto vesmíre v rôznych telách, na rôznych planétach, bez toho aby vedeli, že patria do kráľovstva Boha, že sú priamymi synmi Krišnu,Krišna je vlastníkom všetkého a že môžu užívať vlastníctvo svojho otca a automaticky vyriešiť tieto problémy materiálneho podmieneného života. Ako keď sa stanete boháčom, vlastníte milióny dolárov, potom je vaša chudoba automaticky vyriešená. Podobne, keď sa stanete vedomými Krišnu a jednáte tak, potom sú všetky ostatné problémy v materiálnom podmienenom živote vyriešené. Je to tak pekné hnutie. Boha, že
aham tvám sarva-pápebhyo
moksayisyámi má sucah
Bhagavad-gíta hovorí, Pán hovorí, že ľudia trpia kvôli svojim hriešnym činnostiam. Nevedomosť. Nevedomosť je príčinnou hriešnch činností. Dajme tomu, že cudzinec príde do Ameriky a nevie... Pretože v Indii... Ako vo vašej zemi sa jazdí autom vpravo – v Indii, a videl som, že i v Londýne, sa jazdí vľavo. Dajme teda tomu, že nevie, ide autom vľavo a zaviní nejakú nehodu a je predvedený na políciu. A keď povie: ,,Pane, ja som nevedel, že tu sa jazdí vpravo,” neospravedlňuje ho to. Podľa zákona ho potrestajú. Nevedomosť je teda príčinou porušovania zákona alebo hriešnych činností. A akonáhle sa dopustíte nejakej hriešnej činnosti, musíte trpieť následky. Celý svet je v nevedomosti a vďaka tomu je zapletený v mnohých akciách a reakciách, či už dobrých alebo zlých. V tomto materiálnom svete neexistuje nič dobrého – všetko je zlé. My sme si vymysleli, že je niečo dobré a niečo zlé. Z Bhagavad-gíty chápeme, že toto miesto je duhkhálayam ašášvatam. Je to miesto utrpenia. Ako môžete povedať v podmienkach plných utrpenia: ,,Toto je dobré” alebo ,,Toto je zlé”? Všetko je zlé. Tí, ktorí nepoznajú – hmotný podmienený život – vymýšľajú si niečo: ,,To je dobré, to je zlé,” pretože nevedia, že tu je všetko zlé, nič nie je dobré. Človek by mal byť pesimistický k tomuto materiálnemu svetu. Potom môže urobiť pokrok v duchovnom živote. Duhkhálayam ašášvatam. Toto miesto je plné utrpenia, a keď budete analyticky študovať, nájdete len podmienky plné utrpenia. Preto je celý problém v tom, že by sme sa mali vzdať našeho materiálneho podmieneného života a vo vedomí Krišnu by sme sa mali snažiť povýšiť sa na duchovnú úroveň a takto byť povýšený do kráľovstva Boha,
yad gatvá na nivartante
tad dháma paramam mama
odkiaľ sa nikto nevracia do tohto sveta utrpenia. A to je zvrchované sídlo Pána.
Existujú popisy v Bhagavad-gíte. Toto hnutie pre vedomie Krišnu je autorizované a veľmi dôležité. Teraz vy, americkí chlapci a dievčatá, ktorí ste prijali toto hnutie, prosím vezmite ho vážnejšie a... To je misia Pána Caitanyu a môjho Guru Maharája a my sa tiež snažíme vykonávať vôlu žiakovskej postupnosti. Vy ste mi prišli pomôcť. Ja vás žiadam, ja odídem, ale vy budete žiť. Neprestávajte tlačiť toto hnutie kupredu a dostane sa vám požehnania od Pána Caitanyu a Jeho Božskej Milosti Bhaktisiddhántu Sarasvatího Goswámiho Prabhupádu.
Ďakujem vám mnohokrát.