
niečo pre inšpiráciu...
Démon Hiranyakašipúr bol pripravený zabiť vlastného syna, Prahláda Maharája, ale Najvyšší Pán, Osobnosť Božstva, sa pred démonom zjavil ako Šrí Nrikešarí, napol lev a napol človek, a pripravil ho o život...
Všetci synovia démonov nasledovali pokyny, ktoré im dal Prahlád Maharáj, a tak vyvinuli puto k Pánu Višnuovi, Najvyššej Osobnosti Božstva. Keď to začalo byť očividné, ich učitelia Šanda a Amarka dostali veľký strach, že chlapci budú stále viac oddaní Pánovi. Bezmocne sa obrátili na Hiranyakašipua a podrobne mu popísali dôsledky Prahládovho kázania. Akonáhle to Hiranyakašipu počul, rozhodol sa, že svojho syna zabije. Bol tak rozhnevaný, že Prahláda mu padol k nohám a preniesol mnoho ukľudňujúcich slov, ale démonského otca sa mu aj tak nepodarilo upokojiť. Hiranyakašipu sa ako typický démon začal vyvyšovať nad Najvyššiu Osobnosť Božstva, ale Prahlád Maharáj mu odporoval; povedal, že Hiranyakašipu nie je Boh, a začal oslavovať Najvyššieho Pána. Prehlásil, že Pán je prítomný všade, všetko ovláda a nikto Ho neprekoná ani sa Mu nevyrovná. Požiadal preto svojho otca, aby sa všemocnému Najvyššiemu Pánovi podrobil.
Čím viac oslavoval Prahlád Maharáj Najvyššiu Osobnosť Božstva, tým viac bol démon rozhnevaný a pobúrený. Hiranyakašipu sa spýtal svojho syna - vaišnavu, či je jeho Boh v stĺpoch paláca, a Prahlád Maharáj okamžite prisvedčil, že Pán je všade, teda i v každom stĺpe. Keď Hiranyakašipu počul od svojho malého syna túto filozofiu, vysmial sa jeho slovám ako nerozumnej detskej reči a mocne udrel do stĺpu päsťou.
V tom okamžiku zaznel burácavý zvuk. Kráľ démonov najprv videl iba stĺp, ale na dôkaz pravdivosti Prahládových slov sa z neho vynoril Pán vo svojej úžasnej inkarnácii zvanej Narasimha, napol lev a napol človek. Hiranyakašipu si okamžite uvedomil, že neobyčajná, úžasná inkarnácia Pána mu iste prinesie smrť, a pripravil sa k boju. Pán pre zábavu nejakú dobu s démonom bojoval a večer, na rozhraní dňa a noci, ho chytil, hodil na lono a zabil ho tak, že mu roztrhal brucho svojmi pazúrmi. Zabil nielen Hiranyakašipua, kráľa démonov, ale i mnoho jeho stúpencov. Keď nebolo už s kým bojovať, Pán sa s hnevlivým revom usadil na Hiranyakašipuov trón.
Celý vesmír tak bol zbavený Hiranyakašipuovej vlády a všetci jasali, plní transcendentálnej blaženosti. Pred Pána potom predstúpili všetci polobohovia v čele s Brahmou, včetne veľkých svätcov, Pitov, Siddhov, Vidyádharov, Nágov, Manuov, Prajápatiov, Gandharvov, Cáranou, Yakšov, Kimpurušov, Vaitálikov, Kinnarov a tiež mnoho ďalších bytostí s ľudskou podobou. Všetci stáli blízko Najvyššej Osobnosti Božstva a začali Pánovi, ktorý sedel na tróne a vydával oslnivú žiaru, prednášať svoje modlitby...
(Šrímad Bhágavatam, 7. spev, kapitola 8)
