Vieme veľmi
dobre ako kravu vnímajú gazdovia, ako dobrý biznis, či už na mlieko,
alebo na mäso. Časy, keď boli kravy ochraňované aj v našich zemepisných
šírkach sú dávno preč, naposledy sa tak dialo za čias starých Slovanov.
Vtedy neboli kravy celkom také ako dnes, vtedy bol tur. Mal však také
isté postavenie ako krava v popisoch Písiem. Jednou z praktík
evanjelizácie "pohanov" bolo zabíjanie turov a ničenie akejkoľvek
literatúry v súlade s turom. Táto kultúra bola násilne ničená a
potláčaná. Časom sa na to zabudlo.
A tak dnes gazdovia nielen v našej dedine absolútne nedokážu pochopiť, prečo pár kráv nepošleme na bitúnok, veď tak pekne by sme si mohli zarobiť. Naše argumenty o následkoch absolútne neberú. Aj to je dôkazom toho, že z náboženstva ostala len tradícia, ktorá má určité okrajové miesto v ich živote, určite však nie je základom ich života. O následky sa dnes nikto veľmi nestará, veď sme poistení a Boh je mŕtvy. Nenapĺňa naše predstavy o Ňom, naplní naše túžby a dopustí zlo, tak ho proste neakceptujeme.
A keď takýmto ľuďom prezentujeme dôležitosť ochrany kráv, tak len lapajú po dychu. A my sme tiež pôvodne ľudia z mesta a pár rokov sme tiež nechápali celkom presne ochranu kráv. Avšak postupne ako sa dostávame hlbšie v poznaní, začíname chápať súvislosti, ktoré nehodno zanedbávať. Ochrana kráv je jednou z nich. Ochranou kráv dodržiavame naše predpísané povinnosti a tešíme Krišnu.A to je spôsob ako sa vrátiť do duchovného sveta späť k Bohu.
Tieto tvrdenia nie sú založené len na našich skúsenostiach, či sentimente. Tieto tvrdenia sú v Písmach, ktoré ľudstvo po tisícročia akceptuje ako zákonníky pre spoločnosť. Krava nie je len zdrojom potravy, teda mlieka a hnojiva, v skutočnosti je zdrojom náboženských zásad. Šríla Prabhupáda hovoril, že mlieko je tekutá dharma, pretože vyživuje jemnejšie mozgové tkanivá, ktoré nám umožňujú pochopiť zmysel života a vysoké filozofické námety.