Tanec
Ako hovoria vaišnavskí básnici, v duchovnom svete je ,,každé slovo piesňou a každý krok tancom”. V 16. storočí bol extatický tanec nedielnou súčasťou nočných kírtanov Šrí Čaitanju Maháprabhua. Od tých dôb je charakteristickým znakom gaudíja-vaišnavského kírtanu (ospevovania Šrí Krišnu za doprovodu hudobných nástrojov) nadšený tanec.Známe sú tiež chrámové tanečnice. Posvätný indický chrámový tanec vyniká svojou vysokou estetickosťou a výnimočnosťou výrazových prostriedkov. Jeho forma obsahuje múdry (gestá rúk), abhinájany (výrazy v tvári a pohyby tela) a gati (zložité pohyby nôh).
Existujú štyri hlavné tradície indického tanca a každá má svoj jedinečný štýl a techniku – Bharata Natjam pochádza z južnej oblasti Tamilnádu; korene Kathakali nájdeme v Kérale; na severe (v Uttarpradéši) sa tancuje Kathak a Manipuri je špecifický pre štát Manipur. Všetky tieto druhy tanca, ako i mnohé ďalšie druhy klasických a ľudových tancov, slúžia vo vaišnavskej tradícii k líčeniu zábav Krišnu a Jeho rozmanitých avatárov.
